Mohamed Korán Sunniti a Šiiti Koptské kresťanstva

Egypťania sa radí medzi asi miliardu vyznávačov islamu, najmladšieho zo svetových náboženstiev. Islam je v krajine štátnym náboženstvom, ale nie je zároveň základom zákonodarného systému, ako je tomu napríklad v Iráne alebo Saudskej Arábii. Egypt patrí do rodiny sunnitského islamu, ktorý vyznáva asi 92% všetkých moslimov.

Mohamed a počiatok islamu

Mohamed (570 Mekka - 632 Medina) je v islamskom svete považovaný za posledného a samozrejme najvýznamnejšieho z prorokov, za ktoré je považovaný aj Ježiš alebo Abrahám. Sám vymyslel názov pre nové náboženstvo: islam = „odovzdanie sa Bohu“.
Vieru potom zvestoval v meste Mekka, odkiaľ ale musel v roku 622 odísť do Mediny. Od tohto dátumu, tzv Hidžra, je počítaný moslimský kalendár.

Po svojom návrate Mohamed Mekku dobýva a získava väčšinu obyvateľov pre svoju vieru.

Korán

Svätá kniha islamu je veršovaným náboženským textom vzniknuvším v siedmom storočí za tretieho chal. Od jeho zjavenie Mohamedovi bol sprostredkovaný dlhú dobu iba ústne.
Kniha je členená do 114 častí, tzv súr. Na rozdiel od Biblie už nepotrebuje žiadnu interpretáciu, ale dáva jasný návod k tomu, ako by mali veriaci žiť podľa Alaha. Jasné posolstvo, ktoré Korán obsahuje, bolo určite jedným z faktorov, prečo sa islam tak rýchlo rozšíril.

Sunniti a Šiiti

K islamskému schizmy, teda rozdelenie viery, došlo nejaký čas po prorokovo smrti. Prevažná časť veriacich vtedy prijala svetské vedenie kalifa, pretože Mohamed podľa nich neurčil svojho nástupcu. Šíiti naopak požadovali, aby sa hlavou moslimov stal príslušník Mohamedovi rodiny (tzv. Imam), konkrétne jeho zať Alí. Politický vodca by teda mal byť zároveň i vodcom náboženským.

Koptské kresťanstva

Za zakladateľa koptské cirkvi je považovaný svätý Marek, jeden zo štyroch evanjelistov. Samotný výraz „kopt“ pochádza z gréckeho Aygyptos, teda Egypťan.

Hovorí sa, že to boli práve Kopti, ktorí dali vzniknúť poustevnictví, ako jednému z prostriedkov dosiahnutie intenzívnejšieho náboženského zážitku. Za prvého pustovníka je považovaný sv. Antonín, ktorý v mladom veku odišiel žiť do púšte a neskôr založil kláštor.